Uvažovanie slovinského umelca a teológa Marka Ivana Rupnika, SJ je hlboko ovplyvnené východnou kresťanskou teológiou a teológiou tela Jána Pavla II., ktorú chápe ako nové, svieže znamenie v jadre učenia Cirkvi. Táto brožúra chce byť teologicko-antropologickým nárysom otázky o význame sexuality a manželskej lásky. Pre človeka je typicky ľudské nachádzať zmysel vecí. Preto aj celé uvažovanie autora smeruje k pochopeniu zmyslu sexuality. Význam sexuality spočíva vo vyjdení zo seba samých. Sexualita tiahne človeka von z neho samého a umožňuje mu odkryť druhého. Po prvotnom hriechu Boží obraz v človeku zostal, len sa stal neúčinným. Boží obraz v človeku nemôže byť zmazaný, lebo tým by človek prestal existovať. Táto podobnosť sa v ňom nemôže uskutočniť, pretože človek nemiluje, nevystupuje zo seba samého. Ak je telo znížené iba na úroveň hmoty, sexualita nemôže dosiahnuť svoj cieľ – lásku. Tak sa sexualita môže stať tragickým uspokojovaním tela a psychiky. Opačný prípad predstavuje nevteliteľný idealizmus, pri ktorom sa láska javí iba ako intelektuálny akt. Poslaním lásky je však objať celú osobu. Takisto pohlavný akt musí vyjadrovať celú skutočnosť. Veľkou devízou pastorácie vo svete, v ktorom je ťažké hovoriť o viere a o Bohu, je skutočnosť príťažlivosti muža a ženy. Eva bola stvorená z Adamovho boku. Od tej chvíle bude Adama stále hľadať svoje rebro, lebo bez nej nebude celý. Jej život nie je autonómny, tkvie v Adamovi. Je prítomná už v Adamovom duchu a tele. Adam sa už nebude môcť stiahnuť do seba. Aj Eva nachádza svoj pokoj iba po boku toho, z ktorého boku bola vzatá. Eva bude hľadať svoje miesto po boku toho, z ktorého bola vzatá a Adam bude postrádať svoje rebro. Muž a žena sa budú stále hľadať a toto hľadanie otvára veľké možnosti pre pochopenie základných právd viery.
Zatiaľ žiadne komentáre