Zatiaľ žiadne komentáre

Kultúra rodiny – reč lásky

kultura-rodiny-rec-lasky_fullBola sobota 8. októbra 1994 a tisícky rodín sa zišli na Svetovom dni na záver Roku rodiny, vyhláseného z iniciatívy Spojených národov. Zoči-voči čoraz všeobecnejšiemu chaosu a „pokusom zvrátiť zmysel rodiny a obrať ju o prirodzené puto s manželstvom“ Svätý Otec neváhal položiť rozhodujúcu otázku. Nie etickú, ale takú, ktorá sa v konečnom dôsledku stáva ontologickou: „Rodina, čo hovoríš o sebe?“ alebo ešte radikálnejšie: „Rodina, prečo si?“

„Každá rodina nesie svetlo a každá rodina je svetlom,“ vyhlásil Svätý Otec. Jeho nástupca Benedikt XVI. neskôr vyjadril prianie, aby sa misijné úsilie Cirkvi „sústredilo predovšetkým na rodinu, a to nielen preto, že táto základná ľudská skutočnosť dnes musí čeliť mnohorakým ťažkostiam a hrozbám, a teda musí byť osobitne evanjelizovaná a konkrétne podporovaná, ale aj preto, že kresťanské rodiny predstavujú rozhodujúci zdroj výchovy viery, budovania Cirkvi ako spoločenstva a jej schopnosti misijného pôsobenia v najrozmanitejších životných situáciách.“

Livio Melina, prezident Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny a uznávaný morálny teológ sa vo svojej knihe zamýšľa nad úlohou rodiny v dnešnej spoločnosti. Čo je jej podstatou, zmyslom, akým čelí výzvam či útokom?

Kniha z pera prezidenta Pontifikálneho inštitútu Jána Pavla II. v Ríme sa viaže na dôležité východiská teológie manželstva a rodiny Jána Pavla II. naznačené v stredajších katechézach o ľudskej láske, v posynodálnej exhortácii Familiaris consortio, v Liste rodinám i v ďalších príhovoroch. Autor opakuje metódu Jána Pavla II. a preto vychádza z Božieho plánu o osobe, manželstve a rodine, ktorý považuje za určujúci pre formáciu kultúry, jazyka i pre odpovede na etické otázky späté s osobou, manželstvom a rodinou. Preto i metodológia knihy ide v smere úvodnej syntézy, ktorá predchádza analýzu a orientuje ju. Cieľom knihy je prehlbovať teologickú antropológiu v perspektíve snubného tajomstva a klásť dôležitú ontologickú otázku, ktorú položil Ján Pavol II. rodinám zhromaždeným na námestí sv. Petra v Ríme, pri príležitosti ukončenia Roku rodiny: Rodina, čo hovoríš o sebe? Rodina, prečo si? Aj keď je kniha súborom viacerých príspevkov autora, obsah knihy je integrovaný jednotiacou líniou úvah o kultúre rodiny a jazyku lásky. Vymedzené princípy prvých dvoch častí sa odrážajú v tretej časti, ktorá sa zameriava na etické vymedzenie otázok týkajúcich sa neregulárnych situácií, homosexuality a plodnosti. Úsilie o podporu kultúry rodiny a znovunájdenie jazyka lásky autor zdôvodňuje nie iba z dôvodu aktuálnej krízy rodiny a rôznych antipersonalistických alternatívnych antropologických mutácií, ktorým chýba antropologický a etický základ, ale predovšetkým z toho dôvodu, že kresťanská rodina je dôležitým miestom, ktoré formuje osobu, Práve prostredníctvom rodiny sa šíri autentický jazyk lásky, ktorý v konečnom dôsledku vytvára autentickú kultúru rodiny a civilizácie lásky. Ak je totiž kultúra tým, vďaka čomu sa človek stáva viac človekom, potom je rodina privilegovaným a nenahraditeľným miestom kultúry. Kniha ponúka a objasňuje teda jasné antropologické vymedzenia Jána Pavla II. a snaží sa o ich aplikáciu pri hľadaní odpovedí na náročné otázky súvisiace s osobou, manželstvom a rodinou.