Načo nám Boh daroval telo? Má moje telo nejaký zmysel?

Prečo som bol stvorený ako muž/žena? Čo moje telo hovorí o Bohu?

Prečo počkať so sexom až do manželstva? Prečo je manželstvo nerozlučiteľné? Budeme manželmi aj po smrti?

Sú panenstvo a celibát neprirodzenými? Čo je podstatou zasväteného života?
Čo je zlé na pornografii?

Čo je zmyslom a cieľom môjho života?

Ako môžem svojim telom oslavovať Boha?

Aká je cesta ku «krásnej láske», po ktorej moje srdce v hĺbke túži?

Nad týmito aj mnoha inými otázkami týkajúcimi sa človeka a jeho túžby po sebadarujúcej láske sa vo svojich katechézach zamýšla pápež Ján Pavol II.

 

Čo je teda "teológia tela"?

Teologie telaTeológia tela je pracovný názov súboru 133 katechéz sv. Jána Pavla II. ktoré predniesol pri pravidelných stredajších príhovoroch počas audiencií od 5. septembra 1979 do 28. novembra 1984. Teológia tela bol najrozsiahlejším učiteľským projektom Jána Pavla II. Žiadny iný pápež v dejinách Cirkvi sa do takej hĺbky a tak rozsiahlo nevenoval téme manželskej lásky, sexuality a teologického významu celibátu a panenstva.

Katolícky teológ George Weigel charakterizuje teológiu tela Jána Pavla II. ako jednu z najodvážnejších prestavieb katolíckej teológie za celé stáročia;  ako riadenú teologickú časovanú bombu, ktorá má vybuchnúť s dramatickými následkami niekedy v 21. storočí. Aktuálne pápežova vízia ešte vo väčšej miere nezačala formovať teológiu, ale až k tomu dôjde, predpovedá Weigel, vynúti si to dramatický rozvoj premýšľania prakticky v každej z hlavných tém Vyznania viery.

 

O čom pojednáva teológia tela?

V teológii tela Ján Pavol II. najprv na základe rozjímanie nad úryvkami z knihy Genezis o stvorení človeka postupne odkrýva Boží plán s človekom – jeho povolanie k láske. Potom sa venuje Kristovým slovám z reči na vrchu o žiadostivom pohľade na ženu(Porov. Mt 5,27n), aby nám dal hlbšie pochopiť, čo znamená "vykúpenie ľudského srdca" pre náš život. Následne pred nami otvára perspektívu vzkriesenia tela (porov. Mk 12,24n) a s tým súvisiací eschatologický význam kresťanského panenstva "pre Božie kráľovstvo" (Mt 19,12). Veľký oddiel svojich katechéz venuje sviatostnej povahe manželstva. Posledný cyklus završuje témou zodpovedného rodičovstva. Tu v istom zmysle zhŕňa všetko, čo biblické posolstvo hovorí o ľudskom tele, jeho "reči", kráse a "liturgickom" zmysle manželskej sexuality.

 

V čom je teológia tela jedinečná?

Teológia tela prináša strhujúci pohľad na vzťah viditeľného, hmotného sveta a sveta neviditeľného, duchovného. Uprostred tejto reality sa nachádza človek: jednota duše a tela. Vďaka tomu sa ľudské telo stáva bránou k duchovnému svetu. Telo je ako ikona – okno do neba.
Boh, našim očiam neviditeľný, stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Ľudské telo preto získava v perspektíve viery mimoriadnu dôstojnosť: je v najširšom slova zmysle "sviatostí" - viditeľným znamením neviditeľných Božích vecí. Skrze telo tak môžeme uvidieť odlesk Božích tajomstiev – Boha ako spoločenstvo Lásky a Života. Telo je "teo-lógia": reč o Bohu.

Naše stvorenie na Boží obraz má ešte iný dôsledok:
telo muža a ženy "hovoria" svojím jazykom o našom povolaní. Naše telo nás nenecháva na pochybách: boli sme stvorení "pre druhého". Každý z nás je povolaný k láske, k osobnému sebadarovaniu. A raz vo večnosti tento dar seba samého dosiahne svoj vrchol. Boli sme totiž stvorení "pre Druhého" - pre Boha. To je zmysel a cieľ nášho života.
A v tom je posolstvo teológie tela Jána Pavla II. tak úchvatné: skrze to, čo nám príde také "obyčajné" a "dôverne známe" (totiž naše telo), poznávame zrakom očisteným vďaka Božiemu zjaveniu to, čo naše chápanie nekonečne presahuje: Božie tajomstvo a jeho láskyplný plán s každým človekom.

Michelangelo--Creation-hands-L

 

Čo hovorí teológia tela mne?

Mylným názorom býva, že teológia tela je len o tele, alebo že je iba pre manželov. Hneď na úvod treba vyjasniť, že Ján Pavol II. chápe telo v celkovom pohľade – ako telo, ktoré má dušu, rozum, slobodu a ktoré je schopné vzťahu s Bohom. Centrálnou témou teológie tela nie je manželstvo, ale pojem snubný význam tela, ktorý je v katechézach často skloňovaný. Ten v stručnosti znamená schopnosť človeka byť darom pre druhého. Túto schopnosť tela človek odhalil pri stvorení, bola však narušená hriechom, no znova obnovená darom Kristovho vykúpenia. Naše telo je teda svedkom daru a jeho úlohou je byť darom. Tento rozmer sa uskutočňuje v dvoch hlavných povolaniach – v celibáte alebo panenstve pre Božie kráľovstvo a v manželstve. V oboch týchto povolaniach človek uskutočňuje tento rozmer daru. V manželstve muž pre ženu a žena pre muža a následne ich spoločná láska pre dieťa. Rovnako i v celibáte a panenstve sa objavuje tento rozmer pre nebeské kráľovstvo.

Teológia tela je pre každého. Povolaním každého človeka je láska. Úlohou každého človeka je byť darom pre druhého. Tomuto rozmeru sa učí malé dieťa keď dozrieva, mladý človek, hľadajúci svoje povolanie, osoba žijúca v manželstve, rehoľník alebo kňaz. K tomuto rozmeru sú povolaní manželia zranení telesnou neplodnosťou, osoby žijúce osamote, vo voľných zväzkoch, rozvedení, vdovci, single, či osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou. Tým najdôležitejším, na čo teológia tela v konečnom dôsledku poukazuje je, že cieľom nášho života je spoločenstvo s Bohom a že naše telá budú vzkriesené. Toto tajomstvo zjavujú už tu na zemi osoby žijúce celibáte a panenstve, k tomuto tajomstvu smerujú osoby žijúce v manželstve.

Zdroj: www.teologietela.paulinky.cz