Mylným názorom býva, že teológia tela je len o tele, alebo že je iba pre manželov. Hneď na úvod treba vyjasniť, že Ján Pavol II. chápe telo v celkovom pohľade – ako telo, ktoré má dušu, rozum, slobodu a ktoré je schopné vzťahu s Bohom. Centrálnou témou teológie tela nie je manželstvo, ale pojem  snubný význam tela, ktorý je v katechézach často skloňovaný. Ten v stručnosti znamená schopnosť človeka byť darom pre druhého. Túto schopnosť tela človek odhalil pri stvorení, bola však narušená hriechom, no znova obnovená darom Kristovho vykúpenia. Naše telo je teda svedkom daru a jeho úlohou je byť darom. Tento rozmer sa uskutočňuje v dvoch hlavných povolaniach – v celibáte alebo panenstve pre Božie kráľovstvo a v manželstve. V oboch týchto povolaniach človek uskutočňuje tento rozmer daru. V manželstve muž pre ženu a žena  pre muža a následne ich spoločná láska  pre dieťa. Rovnako i v celibáte a panenstve sa objavuje tento rozmer  pre nebeské kráľovstvo.

Teológia tela je pre každého. Povolaním každého človeka je láska. Úlohou každého človeka je byť darom pre druhého. Tomuto rozmeru sa učí malé dieťa keď dozrieva, mladý človek, hľadajúci svoje povolanie, osoba žijúca v manželstve, rehoľník alebo kňaz. K tomuto rozmeru sú povolaní manželia zranení telesnou neplodnosťou, osoby žijúce osamote, vo voľných zväzkoch, rozvedení, vdovci, single, či osoby s odlišnou sexuálnou orientáciou. Tým najdôležitejším, na čo teológia tela v konečnom dôsledku poukazuje je, že cieľom nášho života je spoločenstvo s Bohom a že naše telá budú vzkriesené. Toto tajomstvo zjavujú už tu na zemi osoby žijúce celibáte a panenstve, k tomuto tajomstvu smerujú osoby žijúce v manželstve.