Rímsky triptych je prvé básnické dielo, ktoré Ján Pavol II. zverejnil pod svojím pápežským menom. Obsahuje tri fascinujúce meditácie o kráse stvorenia, o Sixtínskej kaplnke a o Abrahámovi. Rímsky triptych otvára lyrická pasáž popisujúca horský potok padajúci do údolia, na ktorého pozadí rozvíja autor úvahy o pominuteľnosti pozemského života. V druhom oddiele pápež predstavuje Sixtínsku kaplnku známu Michelangelovými nástropnými freskami. Záverečnú časť tvoria pápežove reflexie príbehu biblického Abraháma. Rímsky triptych je jedným z kľúčových diel pre pochopenie teológie tela.