Hlavné filozofické dielo Karola Wojtyłu Osoba a čin dáva jasnú víziu toho, čo je hlavným vo Wojtyłovom myslení. Osoba a čin má charakter personalistickej antropológie. Štúdium Maxa Schelera priviedlo Wojtyłu k pochopeniu osoby ako podmetu morálneho činu. Jeho záujem o čin ho podnieti v intuícii, že skrze konanie bude schopný vysvetliť celistvý význam osoby.

Jeho štúdium chce odpovedať na otázku: Aký je vzťah medzi konaním a medzi činom ako skúsenosťou? Ako nástroj na odpoveď si vezme fenomenologickú metódu. Prvú časť diela venuje autor východiskovému bodu, ktorým je skúsenosť tak ako je nám daná v našom vedomí. Skúsenosť sa stane hlavným zdrojom pre rozbor konceptu vedomia. Štúdium bude vychádzať vždy od toho najbližšieho a ľahko identifikovateľného: toho, čo človek sám prežíva a čo nemôže poprieť. Autor to osvetľuje z rôznych pohľadov a uistí sa o pevnom základe pre ďalšie špekulatívne kroky vopred.

Prevzaté z: http://www.radiovaticana.cz/clanek_print.php4?id=5590

Obsah v poľskom jazyku:

OSOBA I CZYN
I. Świadomość a sprawczość
II. Transcendencja osoby w czynie
III. Integracja osoby w czynie
IV. Uczestnictwo

INNE PISMA ANTROPOLOGICZNE