Kniha je súborom príhovorov, ktoré Karol Wojtyła, mladý kňaz univerzitného pastoračného centra kázal v kostole sv.  Floriána v Krakove v rokoch 1949-1950. Je to cenné svedectvo hlbokej reflexie ohľadom otázky – kto je človek a na čom je založená podstata jeho človečenstva. Tieto úvahy ukazujú začiatky myslenia budúceho pápeža o ľudskej prirodzenosti a sú kľúčom k pochopeniu jeho neskorších prác na túto tému, a jeho pápežskeho učenia.