TEOLÓGIA TELA -  pápež Ján Pavol II.

Katechézy o ľudskej láske podľa Božieho plánu (1979-84)

Učenie, ktoré Ján Pavol II. rozvíjal viac ako štyri roky, bolo rozvinuté do viacerých tém. Najskôr počiatočný Boží plán so stvorením muža a ženy – teologický pravek človeka – z ktorého, ako nám hovorí Ján Pavol II., prežila v hlbinách ľudského srdca akoby vzdialená ozvena: radosť zo stvorenia, radosť zo vzájomného spoznávania, radosť zo spoločenstva, úplná priezračnosť pohľadu ľudí na ich mužskosť či ženskosť. V druhej fáze, dedičný hriech, dobrovoľné narušenie Božieho plánu mužom a ženou spolu s celým radom dôsledkov, ktoré hatia túžbu po jednote driemajúcu v srdci každého muža a každej ženy: vzbura, utrpenie, nepochopenie, nejednota, ovládanie, využívanie... Následne vykúpenie tela prisľúbené vtelením Slova a jeho zmŕtvychvstanie, ktoré oznamuje naše vzkriesenie, pozdvihnutie významu tela.

Po tomto triptychu ľudských dejín sa učenie pápeža dotýka témy kresťanského panenstva a sviatosti manželstva, ktorá stáva znamením jednoty Krista – Ženícha s Cirkvou. Napokon završuje svoje úvahy tým, ako a za akých podmienok pohlavné spojenie manželov v milosti sviatosti manželstva je povolané stať sa dielom svätosti, nielen pre samotných manželov, ale i pre celú Cirkev. Posledný cyklus nesie názov Láska a plodnosť.

 

Štruktúra katechéz Jána Pavla II je rozvrhnutá do šiestich cyklov:




Prvý cyklus je meditáciou nad Kristovou odpoveďou farizejom, ktorí sa ho pýtali na otázku priepustného listu.

Svätý Otec nás na základe slov knihy Genezis vedie až za samotný prah ľudskej histórie, k okamihu, ktorý predchádzal prvotnému hriechu.

Biblický text je mu vodítkom, aby zrekonštruoval tri základné skúsenosti človeka v stave nevinnosti:

- tou prvou je skúsenosť prvotnej samoty človeka (človek je "sám" pred Bohom aj pred viditeľným svetom, pretože si uvedomuje svoju odlišnosť) i človeka ako muža (pretože nenachádza seberovnú pomoc, čiže v jeho srdci je už od počiatku túžba po spoločenstve).

- Druhou skúsenosťou je prvotná jednota (muž a žena tvoria spoločenstvo osôb prostredníctvom úprimného darovania seba samého).

- A konečne tretia je prvotná nahota. Tá však nie je spojená s pocitom studu, ktorý sa objavuje až po prvotnom hriechu ako reakcia na ohrozenie úprimnosti daru seba samého: človek sa tak inštinktívne bráni, aby nebol druhým považovaný za obyčajný predmet na uspokojenie potrieb.

VIAC

Počiatok: ako muža a ženu ich stvoril. Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk 




V tomto cykle Svätý Otec na základe Kristových slov z Reči na vrchu (Mt 5,27-28): "Každý, kto sa pozerá na ženu sa žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci," ukazuje, ako zásadným spôsobom bolo ľudské srdce po prvotnom hriechu zasiahnuté trojitou žiadostivosťou (očí, tela a honosným spôsobom života, porov. 1 Jn 2,17).

Telo sa potom stáva doslova miestom boja medzi tým, čo pochádza od "nebeského Otca" a tým, čo pochádza zo "sveta".

Túžby tela (ľudskej prirodzenosti zranenej prvým hriechom) sa stavajú proti túžbam Ducha. Aby človek z týchto bojov vyšiel víťazne, musí rásť v čnosti čistoty, musí byť posilňovaný Božou milosťou aj vedomím skutočnosti, že telo je chrámom Ducha, teda náležitou úctou k telu.

V tejto súvislosti sa Svätý Otec tiež zamýšľa nad poslaním umenia, ktoré si berie ľudské telo ako námet svojich diel, pri vytváraní priaznivej atmosféry pre rozvoj čistoty srdca.

VIAC

Vykúpenie srdca – keď je erotické aj etickým. Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk




Svätý Otec rozjíma nad Kristovou odpoveďou saducejom, ktorí vo vzkriesenie neverili (porov. Mk 12,24-25). Tým sa uzatvára akýsi triptych dejín ľudského tela: Zatiaľ čo predchádzajúce dve katechézy sa zaoberali "počiatkom" (stavom nevinnosti) a osudom človeka po prvotnom hriechu, Kristove slová nás privádzajú na prah "budúceho veku" - vzkriesenie a vykúpenie tela, kedy sa už ľudia "nebudú ženiť ani vydávať ".

Dá sa povedať, že tieto prvé tri cykly odpovedajú na otázku: "Kým človek je (a má byť) podľa prvotného plánu Stvoriteľa?" Alebo tiež: "Čo znamená byť človekom?" 

VIAC

Budeme manželmi aj po smrti? Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk





V nadväznosti na prvé tri cykly odpovedá nasledujúca trojica cyklov na otázky: "Ako mám žiť svoj život, aby som dosiahol šťastie? Ako mám svojím životom odpovedať na Božie volanie?" Preto je ich témou povolanie k zasvätenému panenstvu (celibátu) a k manželstvu.

Kresťanské panenstvo a celibát sú eschatologickým tušením a znamením "budúceho veku". Svätý Otec sa opiera o text Mt 19,12 a zdôrazňuje práve tieto aspekty života tých, ktorí sa zriekli manželstva, pretože ich Pán k tomu povolal. Vedľa krásy tohto povolania Ján Pavol II. pripomína aj jeho nadprirodzenú plodnosť.

VIAC

Znamenie zasväteného panenstva. Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk





V tomto bode cyklus katechéz v určitom zmysle vrcholí. Svätý Otec sa zamýšľa nad pojmom sviatosti vo všeobecnom zmysle slova (ako viditeľného znamenia a sprítomnenia božských tajomstiev) a konkrétne potom nad sviatostnou povahou manželstva. Ukazuje na hlbokú súvislosť medzi "veľkým tajomstvom" snubného vzťahu Krista a Cirkvi (porov. Ef 5,32) a manželstvom ako jeho sviatostným znakom. Manželstvo je podľa Svätého Otca v istom zmysle "prvotnou sviatosťou", ktorá vyviera z tajomstiev stvorenia a svoje dovŕšenie nachádza v Kristovom vydaní seba samého za svoju nevestu, tj. Cirkev.

Pápež okrem iného komentuje niektoré pozoruhodné vzťahy medzi tak rozdielnymi textami, akými sú poetická oslava ľudskej lásky v Piesni piesní a prostá a zároveň dojemná modlitba Tobiáša a Sáry o ich svadobnej noci (porov. Tob 8,5-8).

Jedno z ústredných posolstiev tohto cyklu a celej teológie tela je prekvapivo prosté: snubný vzťah muža a ženy (vzájomné výlučné, úplné, trvalé a úprimné sebadarovanie) vypovedá veľmi veľa o zmysle a cieli nášho bytia, o pravej túžbe nášho srdca, o povahe manželstva, kňazstva a zasväteného života.

Manželia celým svojím životom istým spôsobom zobrazujú v tomto svete tajomstvo vnútorného života Božej Trojice. V okamihu intímneho sebadarovania sú tým najdokonalejším odleskom vzájomnej sebedarujícej sa lásky osôb Trojice vo viditeľnom vesmíre. Ich intímne stretnutia sa stávajú sprítomnením tohto tajomstva aj pre nich samotných. Jedná sa samozrejme len o analógiu a obraz nekonečne vzdialený realite božského života. Ale lepší obraz nenájdeme.

VIAC

Manželia, milujte sa Kristovou láskou. Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk





Posledný cyklus predstavuje uplatnenie teológie tela na oblasť zodpovedného rodičovstva. Sú v ňom rozoberané niektoré zásadné výroky encykliky Humanae vitae o manželskej láske a jej plodnosti, zvlášť tie, ktoré sa týkajú nerozlučného spojenia medzi plodivým a spojivým významom manželského styku.

Svätý Otec tu ukazuje, že "aj keď sa mravná norma takto formulovaná v encyklike Humanae vitae nenachádza doslovne v Svätom písme, je v zhode s celkom zjaveného učenia obsiahnutom v biblických prameňoch. Inými slovami hovorí, že hlavné posolstvo tejto encykliky je v zhode s biblickým zjavením. Má teda svoj pôvod v Božom pláne pre manželstvo a nie v učiteľskej autorite cirkvi.

VIAC

Humanae vitae: pravda o manželskom akte a manželská spiritualita. Štefan Žarnay, DCJM - www.zastolom.sk



Zdroje:

Predhovor ku knihe Teologie těla. Katecheze Jana Pavla II. o lidské lásce podle Božího plánu. Paulínky, Praha 2006, s. 15-19. (mierne upravená verzia) Elektronický text prevzatý a preložený s dovolením zo stránky www.teologietela.paulinky.cz

YVES SEMEN. La sessualitá secondo Giovanni Paolo II., s. 16-17.